Auguste Comte House - skromn mzeum a archv venovan pamiatke slvneho franczskeho filozofa, positivist, zakladate sociolgie a vedeck pozitivizmu.

Vedec il v druhom poschod tehlovho domu 10 na ulici Monsieur-le-Prince od roku 1841 a do svojej smrti. Tu on psal tyri objemy jeho hlavn prcu, "systm pozitvnych politiky."

Conte - jeden z najpodivnejch a najkontroverznejch postv v intelektulnej histrii Franczska. Nespornou gnia v mladosti o spore s Saint-Simon a prednal slvni vedci (Humboldt, Poinsot, Blainville), obas ukzal zrejm ialenstvo. V zchvate hnevu sa snail utopi jeho manelka naden seba v Seine. Naastie pre vedu, ktor je schopn prekona choroba, Comte sa zameral na vedeckch spisov a prednok o astronmiu pre pracovnkov. V roku 1842, vak, on priiel k vytvoreniu "pozitvneho nboenstva", sa sm zaal zvaova svoj vekaza. Zoznmi sa s Clotilde de Vaux, jeho manelka zbaven obianskych prv zloinca, hlboko ju miloval, pod vplyvom tohto pocitu bola posilnen v snahe zavies "pozitvny nboenstva." Nespene oetren tipy na Mikula I., Grand vezra Reshid Pasha, generlny jezuitov Becks (poslal generla Comte prce veobecne zostali neotvoren).

Je vak zrejm, e "systm pozitvnych politiky," ktor, zd sa ,, poas stmavnutie obsahuje brilantn nahliadnutiu. Comte a svёl zaraden do jedinho systmu vetky vtedy existujce vedu. Videl zejc medzeru v mieste disciplna, ktor tuduje spolonos a volal tto veda Sociolgia (socilna fyzika).

150-meter byt zakladatea sociolgie zmenilo mlo cez pol storoia. V obvacej izbe sa nvtevnk stretne s portrt Clotilde de Vaux. Kancelria zostal kninice vedca. Ueba pripomna, e Conte bol skvel uite. V jedlni na iernom mramorovho krbu s vhy, na ktorch filozof vdy vil svoju veeru (on bol otrven boles brucha). Kuchya s vedajej izbe boli domnou mladho ronka Sophie Blau, ktor hral rolu lojlni dvernka vedca - Comte jej veril jeho adoptovan dcru. V splni, posledn miestnosti mzea 5. septembra 1857 Sophie Blau oddane sa pozrel do o Auguste Comte, od ktorho st odletie do poslednho dychu.