Binondo - Manila oblas, obvanej prevane anov. Je Manila Chinatown - svet je najstarie, ktor bola zaloen v roku 1594. Historicky Binondo bolo zemie, v ktorom panieli nechaj usadi Christian prevdza medzi nskymi prisahovalcami, ich manelky a ich potomkov-Mtis. Podobne Parian, oblas v blzkosti historickej tvrti Intramuros, bolo miesto, kde panieli usadili nskych prisahovalcov, ktor nebrali kresansk vieru. A meno "Binondo" pochdza z filipnskeho slova "binundok", o znamen "Boondocks".

Nachdza sa na protiahlom brehu rieky Pasig Intramuros, Binondo je typickm prkladom mal nske mesto. Obyvatelia Manile a hovoria - Chinatown. Tto oblas je centrom obchodu a obchodu, ktor s pochdza z ny. Je zaujmav, e pred nvtevou tchto miestach panielmi v roku 1521, Binondo bol u akmsi "srdcom" nskeho obchodu v oblasti Tichomoria.

Binondo je tie povaovan za historick centrum Mtis Sangli - nskej potomkovia a domorodch ud na Filipnach - a ich kultru. To bol mestic Lorenzo Ruiz, ktor sa stal prvm filipnskym svt, kanonizovan katolckou cirkvou. Jeho meno bolo dan do oblasti a Binondo cirkvi, tie znmy ako Minor baziliky svtho Lorenza Ruiz. Ostatn Sangli - Ctihodn matka Ignacia del Espiritu Santo - zaloen na Filipnach spoloenstvo veriacich Panny Mrie.

V roku 1603 sa to stalo Binondo nskom povstanie, veden Juan Sante, bohat anov, ktor konvertoval ku katolicizmu. Zaalo to hne po nvteve Manila troch oficilnych nskych radnkov, ktor uviedli, e sa bude hada losk zlata. Tak podivn cie vzvy panielskou delegciu k mylienke monho hroziacej invzii z ny. V tchto rokoch, nska populcia bola ovea vyia ako panieliny v Manile, a panieli sa obvali, e v prpade invzie, nsky flope po boku. Povstanie bolo potlaen brutlne armdou panielov, viedol o Luise Perez Dasmarinas. Nsledne, vina z 20.000 nskych povstalcov bolo zabitch.

Poas krtkej britskej okupcie Manila od 1.762 a 1.764 rokov, Binondo niekokokrt bol podroben masvne bombardovanie, o m za nsledok zniil rad historickch budov.

Pred druhou svetovou vojnou Binondo bol centrom bankovnctva a finannch transakci, kde s kancelrie poisovn, komernch bnk a alch finannch intitci z Britnie a Spojench ttov. Banky boli na takzvan "filipnskej Wall Street" - ulice Eskolta. Po vojne kancelrich vekch spolonost sa presahovali do novej oblasti Manila - Makati. V sasnej dobe je pozemok v Binondo je povaovan za jeden z najdrahch v krajine.